Dominik Tatarka – Dávid Paška: Tatarka
Slovenské národné divadlo
Dominik Tatarka – Dávid Paška: Tatarka
Réžia: Dávid Paška
Inscenácia na motívy života a diela literáta Dominika Tatarku prináša tematicky bohatý a scénicky pútavý titul, až šokujúco definujúci problematiku slovenskej súčasnosti. Režisér a autor adaptácie Dávid Paška sa pritom ani na moment nevzďaľuje spisovateľovmu jazyku či myšlienkovému rozmeru jeho titulov Prútené kreslá, Démon súhlasu a Sám proti noci. Cez Tatarkovho protagonistu s autobiografickými prvkami Bartolomeja Slzičku zachytáva podstatné momenty našich politických dejín. Ocitáme sa s ním v Paríži krátko po Mníchovskej dohode, neskôr ho vidíme v päťdesiatych rokoch ako spisovateľa na vrchole síl sledujúceho absurdity budovania socializmu. Následne sa pre svoj nesúhlas s politickým kurzom štátu po roku 1968 stáva disidentom márne čakajúcim na vytúženú zmenu režimu. Paška vytvoril žánrovo eklektickú inscenáciu skladajúcu hold nielen osobnosti autora a jeho význačnému dielu, ale najmä cez ňu sprostredkoval ambiciózne spoločensko-umelecké gesto.
adaptácia a réžia Dávid Paška dramaturgia Darina Abrahámová scéna Julius-Leon Seiler kostýmy Maria-Lena Poindl hudba Moritz Geremus účinkujú Robert Roth, Daniel Žulčák, Barbora Andrešičová, Tomáš Maštalír, Zuzana Fialová, Ondrej Kovaľ, Viktória Šuplatová, Ivan Mojžiš/Jonáš Tóda
premiéra: 2. a 3. november 2024, Štúdio Činohry SND, Bratislava
30 minút pred predstavením sa koná dramaturgický úvod k predstaveniu. Festivalové podujatie bolo podporené z programu Kultúra pre školy MK SR.
Dominik Tatarka (1913 – 1989)
Slovenský prozaik, esejista, publicista a scenárista. Vyštudoval slovenský a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. V rokoch 1938 – 1939 absolvoval študijný pobyt na Sorbonne. Počas druhej svetovej vojny pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Žiline a Martine. Po vojne pracoval ako štátny úradník a tiež ako redaktor denníka Pravda, neskôr vo vydavateľstve Tatran. Hoci počas vojny vstúpil do KSČ, v druhej polovici päťdesiatych rokov politicky vytriezvel. Následne cez svoje diela tlmočil kritiku režimu, a to najmä dielom Démon súhlasu (1956), ale tiež odsúdením okupácie v roku 1968 a vystúpením zo strany. Za to ho vyčiarkli zo Zväzu československých spisovateľov, zakázali mu tvoriť, stiahli jeho diela a bol režimom prenasledovaný. Podpísal Chartu 77 a svoje diela vydával ako samizdatovú literatúru. Jeho tvorba má viacero fáz a rôznorodú poetiku – od prózy s prvkami existencializmu ku kolektivizmu a následne k protitotalitnému odporu a nadrealizmu s poetickým a metaforickým jazykom.
Dávid Paška (1999)
Divadelný režisér a dramatik. V roku 2022 absolvoval štúdium divadelnej réžie na Max Reinhardt Seminar na Univerzite hudby a múzických umení vo Viedni. So svojimi pravidelnými spolupracovníkmi, scénografom Juliusom Leonom Seilerom a kostýmovou výtvarníčkou Mariou-Lenou Poindl, uviedli inscenácie napríklad v Teatrul National Radu Stanca v rumunskom Sibiu, v divadlách Kasematten Wiener Neustadt či Schauspielhaus Salzburg. Na Slovensku spolupracovali s Divadlom LUDUS, Činohrou SND, DPOH a Divadlom Jána Palárika v Trnave. Paška sa venuje inscenovaniu klasiky, súčasnej drámy, ako aj adaptácií literárnych predlôh a autorských textov. Viaceré jeho inscenácie boli zaradené do programu medzinárodných festivalov.
Slovenské národné divadlo
Vzniklo v roku 1920 a je jednou z najvýznamnejších kultúrnych inštitúcií na Slovensku. Tvoria ho tri zložky so stálym profesionálnym umeleckým súborom – činohra, opera a balet. Činoherné inscenácie vznikajú v troch priestoroch, v Sále činohry s najväčšou diváckou kapacitou, v menšom Štúdiu určenom na komorné produkcie a v Modrom salóne, ktorý je laboratórnou scénou SND, otvorenou aj pre mimodivadelné projekty, scénické čítania, diskusie. Divadlo tiež iniciuje edukačné projekty, ktorých cieľom je intenzívnejšie prepojenie činnosti divadla s verejnosťou a vstupovanie umenia do spoločenského diskurzu. Po minulé roky SND organizovalo aj vlastný medzinárodný festival Eurokontext.
Foto: Robert Tappert
