hlavný obrázok
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria
galéria

11. 5. 19:00
(60 minút)

...miesto nezadané

kúpiť
Miesto konania nebolo definované, alebo je nesprávne

Ídomeneus

Prostý úkrok či striedme gesto ruky zdôrazňujú naliehavosť toho, čo nám prišli postavy povedať. Ako antickí potulní rozprávači, Homérovi kolegovia, prinášajú správu priamo z miesta deja.

Režiséra Eduarda Kudláča môžeme v slovenskom divadle označiť za „schimmelpfennigovského nadšenca“. Ídomeneus je už piatou hrou tohto svetoznámeho rakúskeho autora, ktorú domácim divákom v premiére predstavil. Ako zvyčajne pritom spolupracoval s výtvarníčkou Evou Kudláčovou-Rácovou, ktorá vizuálnu stránku inscenácie rieši pre ňu typickým spôsobom – ako čistý, od detailov oprostený monumentálny priestor s pôsobivým architektonickým solitérom. V prípade žilinského Ídomenea je týmto ústredným prvkom prierez kvádrom, ktorý štyrmi stenami a dlážkou farby púštneho piesku uzatvára jedenásť hercov, jedenásť hrdinov antickej tragédie. Prostý úkrok či striedme gesto ruky zdôrazňujú naliehavosť toho, čo nám prišli postavy povedať. Ako antickí potulní rozprávači, Homérovi kolegovia, prinášajú správu priamo z miesta deja. No zároveň rafinovane opletajú bájny príbeh Schimmelpfennigovými rozvetvenými úvahami a predstavami. Otázky, ktoré si dramatik nad starovekým podobenstvom o vine a treste kladie, adresujú herci v diskusnom geste publiku. Spolu tvoria jeden hlas, vety si podávajú od úst k ústam. Tragédia sa stupňuje, naberá na obrátkach. Jej rytmus udáva zlovestný zvuk podobný gongu, pri ktorom postavy sčernejú kontrastným svietením. Vidíme iba ich siluety, ako krúžia hlavou, plecami, sťaby zápasníci v ringu, ktorí sa pripravujú na ďalšie a ďalšie, čoraz ťažšie kolá súboja s osudom. Súboja, ktorý sa nedá vyhrať.

Preklad
Martina Vannayová Réžia Eduard Kudláč Dramaturgia Martin Gazdík Scéna a kostýmy Eva Kudláčová-Rácová Hrajú Braňo Bačo, Ján Dobrík, Michaela Halcinová, Anna Nováková, Ivana Kubáčková, Michal Koleják, Matúš Kvietik, Juliána Oľhová, Iveta Pagáčová, Michal Tomasy, Boris Zachar Premiéra 19. 3. 2016, Mestské divadlo, Žilina

foto B. Konečný

CV autorov ↓

Roland Schimmelpfennig
1967

Patrí<br /> k&nbsp;najhrávanejším súčasným dramatikom v&nbsp;Nemecku i&nbsp;v zahraničí.<br /> Jeho hry sa uvádzajú približne v&nbsp;štyridsiatich krajinách sveta. Študoval<br /> divadelnú réžiu na Otto-Falkenberg-Schule v&nbsp;Mníchove. Po skončení štúdia<br /> sa stal asistentom réžie a&nbsp;neskôr pôsobil v&nbsp;umeleckom vedení<br /> mníchovského Kammerspiele. V&nbsp;sezóne 1999/2000 ho angažovalo berlínske<br /> divadlo Schaubühne am Lehniner Platz, kde pôsobil ako dramaturg a&nbsp;autor.<br /> Počas sezóny 2001/2002 bol kmeňovým autorom divadla Deutsches Schauspielhaus v&nbsp;Hamburgu.<br /> Okrem textov pre divadlo napísal množstvo rozhlasových hier a&nbsp;dve operné<br /> libretá. Schimmelpfennig je považovaný za zástancu tradície literárnej<br /> dramatiky, ktorú obohacuje o&nbsp;mnohé surrealistické a&nbsp;fantazijné motívy.<br /> Podarilo sa mu rozvinúť vlastnú formu rozprávania v&nbsp;divadle, v&nbsp;ktorej<br /> postavy prekračujú svoje roly a&nbsp;výpovede adresujú publiku.

Eduard Kudláč
1972

<span>Divadelný<br /> režisér a&nbsp;dramatik. V&nbsp;roku 2000 založil divadelné združenie pod<br /> názvom phenomenontheatre ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo, ktorá sa<br /> prioritne sústredila na pohybové a&nbsp;neverbálne formy divadla.<br /> V&nbsp;rovnakom období hosťoval ako dramaturg v&nbsp;Bábkovom divadle Žilina.<br /> Od roku 2009 je umeleckým šéfom Mestského divadla Žilina. Ako režisér a&nbsp;dramaturg<br /> preferuje súčasnú nemeckú dramatiku a&nbsp;zameriava sa tiež na nekonvenčnú<br /> interpretáciu klasických nedramatických textov. Hosťoval vo viacerých<br /> slovenských divadlách (SKD Martin, SND Bratislava). Je držiteľom ocenenia DOSKY<br /> v&nbsp;kategórii Objav roka 1997 za inscenáciu hry Ladislava Klímu <i>Jsem absolutní vůle</i> (VŠMU). Jeho<br /> inscenácie sa v&nbsp;programe festivalu Nová dráma/New Drama objavujú<br /> pravidelne. Napríklad inscenácia hry Rodriga Garcíu <i>Kúpil som si v&nbsp;IKEA lopatu na vykopanie vlastného hrobu</i> (2005)<br /> získala na festivale Zvláštnu cenu poroty za interpretáciu súčasnej hry a&nbsp;dielo<br /> <i>Stamina report</i> (2007) bolo v&nbsp;roku<br /> 2008 ocenené ako Prekvapenie festivalu.</span>